aniv

......

Mali sme 15, boli sme prváci na gympli a práve sme dorazili na lyžiarsky kurz...vtedy sa to celé oficiálne začalo...bolo to pred šiestimi rokmi a bolo to pre nás všetko nové, krásne, romantické a ideálne...až kým sme sa nevrátili z lyžovačky a ja som nezačala riešiť druhých ľudí a čo sa má a čo nie...ako vedľa seba vyzeráme ...kedže moja prvá láska bol chlapec tak vysoký cca ako ja a to je ozaj máličko... máme 161 cm...nosím často opätky a,nazvime ho Filip, by v opätkoch asi nevyzeral najprirodzenejšie. Jednoducho tlak okolia a nedôvera v svoje city a ich hĺbku spôsobila žial moje vycúvanie po asi dvoch týždňoch, ktoré boli dokonalé a s prežité s tým najlepším chlapcom, akého som kedy poznala  :) aj s odstupom času ich tak vnímam...kamaráti sme ako takí ostali...aj keď som počas strednej mala iného, nie najvhodnejšieho priateľa... kamarátstvo bolo  také nie príliš intenzívne... na vysokej som bola zrazu single a Filip mi tak veľmi pomohol v pre mňa veľmi tažkom období, že sa z nás stali najlepší kamaráti...on len chcel, aby som bola šťastná a pre mňa to bola jediná osoba, ktorej som verila a vedela som byť k nemu absolútne úprimná...odvtedy sme veľmi často viedli nekonečné debaty po škole, medzi školou na opustenej lavičke...bol ako moj osobný psychoterapeut...:) vedel o mne všetko a aj vie...nikdy som mu nič netajila a do dnes to ani neviem..a stále mám pocit, že mi rozumie, chápe ma a pomože mi vždy keď treba...

Behom posledných dvoch týždňov sa veľa vecí udialo a ja som sa opäť rozišla s chlapcom a medzi tým sme sa stretli partia z gymplu...medzi nimi aj Filip...boli sme na vianočných trhoch, pokračovali v niekoľkých podnikoch v centre a skončili sme 4 u Filipa na byte...nič vážne sa nestalo...len sme opäť cítili všetko to krásne, silné, tajomné, čo nás k sebe vždy ťahalo...o týždeň na to, som sa definitívne rozišla s priateľom a konečne som sa cítila šťastná...asi to ani zďaleka nebolo ono...pretože deň pred rozchodom som sa ocitla vo Filipovom byte...a dovolím si tvrdiť, že aj keď mám už niečo za sebou...bola to tá najkrajšia noc akú som kedy zažila a ak čakáte, že sme sa celú noc milovali...tak vás asi sklamem...šlo tu o oveľa viac...cítila som sa veľmi zamilovaná (ako 15 ročná opäť) a boli sme si takí blízki...a odvtedy riešime, čo bude daľej...vkuse na seba myslíme a asi si užijeme každú spoločnú sekundu, aj keby to malo byť ako na opustenom ostrove...niekde, kde budeme len my a žiadne iné vplyvy ani tlak spoločnosti do toho nevpustíme...aby nám nevzali aspoň kúsok toho čistého a krásneho šťastia v podobe citu, ktorí je taký intenzívny a núti nás túžiť...

Som rada, že viem, aké to vlastne je...a viem, to už asi dávnejšie...žiaľ som tak hlúpa, že sa príliš pozerám na to, čo si druhí myslia...aj keď by som sa mala pozerať na vlastné šťastie a urobiť šťastným Filipa...:)

ale na druhej strane mám obrovský strach, že mu opäť ublížim a stratíme to všetko pekné, čo medzi nami je...:( to by bolo to posledné, čo by som chcela...