aniv

V poslednej dobe pozeram akosi vela filmov. Aj ked maju od romantickych trhakov daleko, vzdy sa v nich objavi laska. Je sucastou nasich zivotov ( ak mame to stastie), tak ako stastie, smutok, choroba, zdravie, deti, nalady, hnev, usilie, sny, ciny, rozhodnutia...vsetko...vsetko co nam naplna zivot...kazda malickost, ktora by nam v zivote chybala, pretoze robi nas zivot jedinecnym. Mozno ja teraz casto rozmyslam nad tym, preco som uz tak dlho sama, mozno nad tym, preco je okolo mna tolko choroby, ale na druhej strane viem, ze vsetko to ma vyznam. Viem, ze ked laska ku mne pride,  tak sa pokusim postavit k nej ako k rozpravke... verim v to, ze sa stanem sucastou mojho vlastneho filmu, ktory sa mozno neskonci rozpravkovo, ale bude jeho sucastou...objavi sa tam aspon kusok filmoveho gycu, pre ktory by boli niektori ludia schopni aj zomriet, keby aspon na chvilu prezili pocit LASKY a absolutneho stastia, ze im nieco vyslo mozno lepsie, ako predpokladali alebo si kedy priali.

Zivot nam velakrat ustedri ranu pod pas alebo nas kopne do zadku, aby sme si uvedomili, co je v zivote naozaj dolezite. no napriek tomu casto nevieme byt spokojni so svojim zivotom. V com to je?

Poznam dievca, ktore ma tazko a dlhodobo choru mamu, oco tiez nie je fit ako rybicka a caka ho operacia, jej nechyba nic, rodicia aj napriek svojim problemom, robili vsetko pre stastie svojich deti. To dievca chodi na vysoku, nema s nou problemy, stiha pracovat na polovicny uvazok v praci, kam vyhrala konkurz a ked vyjde zo skoly bude mat prax v odbore, ktory studovala, vsetko na co siahne jej da sa povedat v celku vychadza. Po rokoch ma aj priatelov, ktori su vzdy ochotni jej pomoct a vypocut ju, prezit spolu s nou jej problemy. ona si to nesmierne vazi, pretoze donedavna nemala nikoho. Ziadnu oporu, musela zit sama so sebou a svojimi problemami. Ona mozno zdravie ma, stastna moze byt tiez...ved ma vsetko...ale na nieco som zabudla...pri kazdom pohlade na zalubenu dvojicu sa jej miha smutok v ociach. Nesmierna tuzba lubit a byt milovana. Zial, laska ju dva roky obchadza a ona na nu nechce cakat ani v nu dufat, ani sa pokusat...chce si zit svoj zivot, ma toho dost, nema cas na hluposti, ale napriek tomu, kazdu volnu sekundu ju to prenasleduje. Vidi v tom zmysel, mozno bude raz uspesna, ale co z toho, ked sa o to nema s kym podelit, mozno je zdrava, ale co z toho, ked nema s kym zbierat zazitky a smiat sa na krasnych malickostiach, ked zaspava vecer objimajuc vankus a rano vstava opat sama a tazko sa jej prebudza...najradsej by ostala v posteli ako spiaca princezna a cakala tam na svojho princa, alebo preckala zivot.

Ano, zivot sa sklada z mnohych krasnych malickosti, ale ak je clovek sam, tak to nema tu spravnu prichut. Ona vie, ze raz to pride, mozno ked to bude najmenej cakat, ale ma pocit, ze sa to uz ani necakat neda...Mozno ma teraz s kym travit volny cas a smiat sa, ale stale jej v tom zivote nieco chyba...Vraj keby bola popoluskou, tak by 1. oriesok pouzila na uzdravenie maminy, aby si mohla svoj zivot tiez uzit plnymi duskami a tesit sa z neho. Druhy by odhodila za seba s prianim, aby sa ludia mali radi a aby zili svoj zivot a nie ten "idealny"...proste aby bol kazdy sam sebou a ten posledny, aby aj ona prezila kusok rozpravky, aby si mohla povedat na konci, ze pre toto sa jej oplatilo zit. Mozno si poviete, ze zivot nie je rozpravka a realita byva casto kruta. Ze nie kazdy si moze prezit vysnivany zivot...ano, suhlasim...ale mozno to zalezi len od toho, ako to my vnimame, ako sa rozhodujeme, ake mame priority a ci sa vieme na zivot pozerat cez pozitivne okuliare alebo tie druhe...Mozno mame naozaj velku cast nasich zivotov vo svojich rukach.

Skusme rano vstat a predstavit si, ze tie oriesky mame, ale neurobia nic za nas...musime sa pricinit...viem, obcas to nejde, ale vela veci sa da kompenzovat inymi... tak sa skusme castejsie usmiat, nadychnut a uzivat si tento kratky zivot...naucme sa byt spokojni a vdacni :) ved ked bude okolo nas viac dobre naladenych a pozitivne mysliacich ludi, hned bude svet krajsi :) mozno to, co pojde z nas, niekomu pomoze :)

Prezime svoj kus rozpravky :) mame na to predsa pravo  :)))