aniv

Nie vzdy je lahke, vsetko nechat tak a rychlo zabudnut...aj ked nic ine si neprajete...musi prejst urcity cas, aby ste si uvedomili, ze je lepsie, ze je to tak ako to je. Ja sa snazim na tom aktivne pracovat. Ludia vam blizsi, ale ja cudzi vam dokazu niekedy velmi pomoct. Stacia tie spravne slova...zazila som uz velakrat, ze nikto taky nebol pri mne...nemal ma kto vypocut, poradit mi al ma rozosmiat ...teraz je to ine...konecne mam okolo seba spravnych ludi dufam a nechcem ich stratit...aj ked to bude mozno tazke...lebo obcas mam pocit, akoby som malo davala.....aspon, ze oni si to myslia...mozno si to zas len nahovaram, neviem...mozno nie...v kazdom pripade, som dospela k zaveru, ze mat okolo seba kamaratov, takych skutocnych, je velmi dolezite...aspon pre mna urcite :)))

Su situacie, ked neviete ako dalej a potrebujete sa o tom rozpravat, podelit sa o svoje pocity, samozrejme, ze nie vsetci...no ja patrim k tym otvorenejsim a nedokazem to v sebe dusit...nie som si uz ista, ci je to dobre alebo zle...ale som taka, aka som :) a my ludia sme rozni...predsa...potrebujeme sa navzajom tolerovat a pomahat si...preto si velmi vazim,ked je niekto k neznamemu cloveku priatelsky a dokaze sa s nim otvorene a ludsky porozpravat...len mam pocit, ze je to uz velmi ojedinely jav v dnesnej dobe... o to viac si to dokazem ocenit...snazim sa davat ludom maximum, lebo nikdy neviete, kedy sa ocitnete v situacii, ze pomoc budete potrebovat vy  a ked tu nebude nikto...budete mat pocit, ze nemate mieto na zemi...ze nikomu na vas nezalezi...ze v nikom ste toho nezanechali dost na to, aby mu stalo za to, prist za vami a povedat vam nieco pekne, co vam pohladi dusicku...

Potrebujeme citit, ze pre niekoho sme doleziti, ze ma cenu zit a ze mame dovod byt humanni voci sebe navzajom...

Casto sa stretavam s tym, ze ludia su uplne uzavreti do seba, lebo maju pocit, ze nikomu nemozu verit...aj ja som takmer bola taka...ale treba LEN stretnut tych spravnych ludi a nebat sa im otvorit. Podla mna mame v sebe prirodzene zakomponovane, ze ked sa niekto otvori voci nam, tak aj my mu neskor dokazeme otvorit svoj vnutorny svet...aj ked nam to nie je take prirodzene...

Mam velmi rada ludi, z ktorych ide energia, ktori ma uputaju niecim silnym v sebe...ale rada sa necham prekvapit aj skrytym potencialom, ktory je podla mna v kazdom...kazdy jeden z nas, ma v sebe vela dobreho, len treba spoznavat a chciet...Mozno su to frazy...ale ja mam pocit, ze to, co by pre ludi malo byt prirodzene a malo by ich spajat, tak prave to ich rozdeluje...Pravdupovediac...nepaci sa mi to, ale sama to nezmenim...

Verim tomu, ze sa to raz opat zmeni k lepsiemu a dokazeme zit bez zavisti a nenavisti...ze nebude medzi ludmi priepast len preto, ze jeden zaraba viac...ale ze sa zamyslime aj nad tym, co pre to urobil, aby sa mal mozno po tejto stranke minimalne lepsie...takychto prikladov je v zivote vela...ale uz to nechcem rozpisovat...mojim zamerom je len, aby sa aspon jeden clovek po precitani si tohto clanku zastavil a zamyslel sa....nemusi so mnou vobec suhlasit...len nech si uvedomi, ci  to takto ma byt...len ak o tychto problemoch budeme hovorit, tak mame sancu nieco zmenit a mozno sa aj pricinit...teda pevne v to verim :))) a Toto vsetko sa mi oplatilo pisat aj kvoli jednemu cloveku...:)))

Este by som rada povedala vsetkym, co mi akokolvek pomohli aj s mojimi banalnymi problemami, ci uz mojim skvelym kamaratom, ktorych mam velmi rada, ale aj uplne cudzim ludom, ze im velmi dakujem :))) a moc si ich vazim :)))