Rozhodnutia, ktoré nás občas pália
Občas každý z nás má pocit, že sa musí rozhodnúť. Ale pri tom vie, že to rozhodnutie nie je také opakovateľné, ako či si dáme k raňajkám kakao alebo čaj. Uvedomujeme si, že buď skočíme a vyjde to alebo sa utopíme. Možno budeme šťastní, že sme získali odvahu a dokázali prekročiť svoj tieň, budeme vedieť, že sme urobili dobre a konečne sme šťastní. Ale ak nám to nevyjde, tak nesmieme ľutovať, že sme to urobili, život nám dal príležitosť, každý deň sa nám ich dostáva neúrekom...no my si všímame len niektoré, možno len tie, pri ktorých je rozhodovanie naozaj tažké a zásadné.
Aj ja som sa ocitla na križovatke...viackrát v živote, ale zatiaľ mám pocit, že všetko malo byť presne tak, ako bolo, že všetko malo svoj zmysel, aj keď občas som ten pocit vtedy nemala, s odstupom času je to iné. No v podstate si môžem povedať, že vo veciach, čo sa týkali mojej racionality, som sa moc nesekla...teraz je to horšie....ide o veci, kde sa musím rozhodovať podľa citov, malo by to byť asi jednoduchšie, ale ja v sebe cítim toľko zmätku, že som chvíľu šťastná, chvíľu sa bojím, či raz nebudem ľutovať. Prišla som v posledných dňoch na niečo, pre mňa, dosť kľúčové, že načúvať srdcu je naozaj tažké! A že rozhodovanie nie je o papieriku s pozitívami a negatívami. Hm, asi som dospela a asi mi už nestačí byť zodpovednou a nemala by som sa snažiť robiť len správne veci...toto leto mám chuť ( a aj robím veci ) o ktorých som si myslela, že nikdy nebudem mať odvahu spraviť ich a cítim sa takto fajn, lebo mám pocit, že konečne robím, čo chcem a že získavam niečo krásne od života...to krásne ostáva vo mne vo forme spomienok, len každá z nich je v mojom srdci taká silná, že sa neviem rozhodnúť. Viem, asi si poviete, že to potrebuje čas...áno, aj ja si to hovorím, ale každá moja myšlienka patrí vlastne životu...stále viac sa zamýšľam nad tým, prečo sa dejú veci, tak ako sa dejú...a začina mi život stále viac chutiť J páči sa mi, že ma vždy niečím prekvapí, raz som z neho šťastná, inokedy smutná, ale viem, že všetko má svoj význam, viem, že chcem vedieť ako chutí jedno aj druhé, aby som raz neľutovala, že toto som nezažila, lebo som sa bála reakcie okolia, lebo som nemala odvahu alebo som jednoducho urobila zlé rozhodnutie...stáva sa to a aj mne sa isto stane a vlastne aj xkrát stalo, ale aj tak nám život dáva veľa príležitostí toto rozhodnutie zmeniť, len treba chcieť a netreba sa báť J aby sme po tom vedeli, prečo sme žili, aby sme si stáli za tým a aby sme neľutovali zlé rozhodnutie celý život, keď sa dalo medzitým rozhodnúť tisíckrát inak.
Každý pocit a každá skúsenosť nás posúva v živote daľej a my predsa nechceme ostať stáť v strede križovatky života, nie?
Komentáre